NEVER-ENDING

Nikdy sa nekončiace rozhovory
mlčky počúva
nikdy sa nekončiace pohľady
nevidí a ignoruje
nikdy sa nekončiace láskanie
vydrží opätovať celé hodiny ...

Malé veľké starosti jednej maminy.

Je krásny zimný deň. A ja po dlhej dobe doobeda sedím v obývačke, zapnutý net a nemusím NIČ robiť!

Každý deň býva rovnaký. Ráno vstať, hygiena, prezliecť sa opätovne do teplákov a šľapiek, prezliecť a prebaliť jedno dieťa, prezliecť druhé. Urobiť raňajky, jedno nakŕmiť, druhé dokŕmiť, vyvetrať izby, postlať postele, upratať. Rýchlo svoje raňajky, rýchlo kávu. Riešiť spory medzi súrodencami. Vysvetľovať, hrať sa s nimi, učiť ich nové veci, zabaviť ich. Obidve obliecť, seba obliecť (mimochodom, v zime mi to travá 40 min, ale rekord bol aj 25 min, veľa záleží aj od ochoty detí sa obliekať!) a von na prechádzku príp. nákup s dvomi deťmi! A to je už iná zábava. Po hodinke - hodinke a pol domov, všetko vyzliecť, všade voda od snehu, rýchlo obed a aj tak už nestíhame do postele o 12:30. Nevadí, zaľahnú o 13:30. Pred tým však jedno dieťa nakŕmiť, druhé dokŕmiť - pomedzi to jedno nechce jesť a druhé tiež štrajkuje. A tak sa zo všetkých síl snažím dostať do nich aspoň polievku. Potom zuby umyť, prezliecť do pyžama, prečítať rozprávky, potuľkať a spať. Druhé je ešte malé a nevydrží pri rozprávke a tak stačí len prebaliť, vyzliecť tepláky a šupnúť do postele. Ak štrajkuje, urobiť fľašu mlieka, vypiť a potom už spí. Nasleduje upratovanie vecí, čo boli vonku, upratanie kuchyne po obede, čas na obed a chvíľka pre seba. Hovorím chvíľka, lebo po hodinke a pol sa budí staršie dieťa úplne spotené, takže zasa prezliecť, potuľkať a prehovoriť, aby čosi zjedlo. Do hodinky a pol započítať upratovanie, tak vychádza z toho necelá hodinka ticha za celý deň. Následne sa zobudí mladšie dieťa, ktoré satčí len obliecť a dať papať jogurt. Samozrejme staršie rado štrajkuje s jedením a tak vymýšľam všetky možné nápady, ako dostať do neho aspoň čosi mliečne, keď už od jedného roka odmieta mlieko. A nasleduje ďalší kolotoč. Hranie sa s deťmi, riešenie problémov typu "neber jej to z ruky" alebo "Miška no no!" a pod. Príchod otecka vnímam len ako morálnu podporu, pretože ocko "potrebuje čas aj sám pre seba, keď príde z práce". Ak náhodou musím niečo nutné robiť, tak hranie sa a zábava s deťmi vyzerá v očiach otecka nasledovne: "oddychovanie v polohe ležmo a deti nech si robia čo chcú". Takže opäť zasahujem a riešim spory, učím ich, hrám sa s nimi, vymýšľam ako ich zabaviť, aby boli spokojné. Keď mi už večer dochádzajú sily, tak sa musím pozbierať, pretože nasleduje večera a opätovné presviedčanie, že niečo musia zjesť. S tým je spojené upratanie kuchyne, pozametanie dlážky, lebo kopec z toho čo majú zjesť skončí aj tak na dlážke. Nasleduje upratanie hračiek a šup do vane a kúpanie. Ocko zvládne napustiť vodu do vane - huráááááá! Vyzliecť oboch, a čľup - sú vo vani - konečne 10 min kľudu. I keď niekedy mladšia začne štrajkovať aj tam a tak musím zasahovať. Vybrať z vane, osušiť, nakrémovať, vymasírovať, prebaliť, obliecť do pyžama, nakŕmiť mliekom, umyť zúbky, uložiť spať. Pomedzi to ocko zvládol ďalšiu činnosť - obliecť staršieho do pyžama. Ale moja činnosť nekončí. Keď o 8 vychádzam zo spálne a mladšia spí, upracem kuchyňu a kúpeľňu a začína ďalší kolobeh. Umyť zúbky staršiemu, prečítať rozprávku, uložiť spať a chvíľku s ním byť v posteli. Z izby vychádzam o 9 večer! A čo s načatým večerom? Unavená sa prešuchcem do kúpeľne, sprcha, zuby a rovno do postele. Telka? Chvíľku, keď poobede deti spia a večer, keď zo seba vydolujem sily na pozeranie. Nič viac. Net? Iba večer, aj to len vtedy, ak ocko nesurfuje po nete.

A ešte som zabudla - musí byť navarené a upratané. Pomedzi to riešim také maličkosti ako je ošúpanie jabĺčka, vynesenie nočníka, prebaľovanie malej. Tá rastie a pri každom prebaľovaní a prezliekaní "bojuje" s mamou, kto vydrží. Stojí ma to kopec námahy, ale zatiaľ ja vyhrávam! :-D

Ale aby som nebola taká zlá, manžel okrem dvoch činností, ktoré zvláda bravúrne každý deň (urobiť mliečko na večer a obliecť malého do pyžama), zvládne občas aj upratať dlážky (1-2x do mesiaca). ;-)

A prečo si teraz užívam sladké nič nerobenie? Manžel zobral staršieho k babke a mladšia práve spinká, pretože budíček bol dnes ráno o 6! Inak býva medzi 6-7 ráno :-) A tak každý deň dookola. Denná rutina jednej maminy.

The law

Raz sme hore a raz dole,
taký zákon prírody.

Hoci hlava vraví nie
srdce zasa áno
jazyk sa aj pošmykne
múdrejšie je ráno
zákon prírody

hlava v stene
srdce horí
nepoznám sa
všade snorí
nebezpečný zákon

život príde
usmeje sa
potom zasa plače
taký stále je a bude
nebezpečný zákon

The Love

Čas je krátky, život krásny,
nepoznám hriech, ani vrásky.
Je to zázrak? Je to láska?
Je to život, čo ma láska.
Budem sa smiať, budem šťastná,
budem svojská, budem krásna.

Život ma chcel obdariť a dal mi lásku a šťastie ... ;-)

The Pain in my Thoughts

Myšlienky sú opäť v hlave
zabíjajú slová svoje
nenávisť a lásku v jednom
v nekonečnom čase temnom ...
Myšlienky sú stále tvoje
nachádzajú slová svoje
prichádzajú z minulosti
zrodené sú len z krutosti ...
Minulosť ťa zas dobehla
myšlienka ťa zas bolela
hnev a zrada zasa v jednom
v nekonečnom čase temnom ...

Bolesť v srdci
v očiach slzy
minulosť je opäť v tebe ...

I am ...

Som bezodná čaša útrap
čo nepozná hranicu zmierenia
Som jediná chorá myseľ
čo zblázni sa z tohto sveta
Som svetlo v mojom živote
čo nikdy nesvietilo pre seba
Som opar v tvojich myšlienkach
čo nikdy sa nestal skutočným
Som tá bezmocná a stále chorá
čo nespozná samu seba
Som jediná trápna myšlienka
čo napdla ma v túto chvíľu ...

Unknown Life

Zobral si ma do nekonečného sveta
kde nepoznám hranice ani pravidlá hry
čo si rozohral niekedy v minulosti

Stále nepoznám pravidlá,
stále nepoznám vlastne teba
každý deň je pre mňa prekvapením

Nekonečný príbeh samého života
premýšľam v ktorej som kapitole
no nepoznám odpoveď, nepoznám príbeh

Nepoznám hru, nepoznám príbeh
nepoznám teba, nepoznám seba
snáď sa dostanem z tohto kruhu

Bojím sa otvoriť ďalšiu kapitolu
bojím sa prečítať ďalší riadok z knihy
či to bude to, čo chcem a čo milujem

Prekvapená, šokovaná, z neznámeho slova
prekvapená, šokovaná z neznámeho sveta
prekvapená, šokovaná, ukončím to teraz

Forever alone ...

Som rezignácia sama v sebe
Som tá čo nevidí a nepočuje
Som človek v tomto svete
Som nepochopená a sama ...
Ten krásny svet sa objaví
No niekedy sa zahalí
Do temnej plachty plných sĺz
Už nevládzem žiť na životný sklz ...
Tá ruža v mojom srdci zostala
Tvoja láska ma však dostala
No niekedy som ostala
Sama, sama navždy sama ...

Turnaround ...

Nečakané slová do srdca vrazili
Premýšľam ako sa to mohlo stať
Tie slová príliš veľa pálili
V mojej duši nastal veľký skrat

Cítim lásku cítim vášeň
Všetko je to nádherné
Zrazu je tu krásna jeseň
Pohľady sú čarovné

Nečakané slová do duše vrazili
Premýšľam čo sa mohlo vtedy stať
Tie slová myšlienky zmrazili
V mojej duši nastal malý zvrat

Cítim lásku cítim vášeň
Všetko je to nádherné
Zrazu je tu krásna jeseň
Pohľady sú čarovné

The Grave

Som rýchly vietor čo nemá smer
vždy si mi vravel že si ma chcel
nepoznám odpoveď ani len otázku
život už vidím na tmavom obrázku

Niekedy oči často i plačú
duša i srdce zo smútku skáču
z vysokej veže tisíce metrov
letíme dolu spolu i s vetrom

Vietor mi šepká záhadné slová
nadol ma ťahá, stále ma volá
som ako spadnutý podťatý anjel
že takto dopadnem dávno mi vravel

Možno ten vietor zobudí oči
snívajú sen, ktorý sa skončí
dopadnem rovno na tvrdú zem
dopadnem zle, ja to už viem

Oči sa zobudia srdce už nie
duša už zostala v tajomnej tme
nevidím svetlo nevidím seba
milujem život milujem teba

Neskoro prišiel život do žíl
koniec už prišiel záver sa vpil
do môjho srca do mojej duše
na hrob mi dajte kovové mušle