Niekedy sa mi v živote zdá, že všetko sa točí okolo jednej veci, ktorú ja nikdy v živote nepochopím a je mi to veľmi vzdialené a tak sa prepadám čoraz hlbšie do najhlbšej priepasti tohto sveta. Zároveň sa moje ruky i nohy zamotávajú do jediného klbka, z ktorého niet úniku. Moje ruky i nohy sú úplne zviazané. To úbohé klbko môjho tela sa rúti čoraz hlbšie a hlbšie a nepozná cestu nahor. Je to zamotaný príbeh ...
Príbeh, ktorý vráža ako ostrá dýka do môjho srdca. Snažím sa z toho všetkého dostať, ale všetko je márne. Všetko vôkol schladlo, všetko sa ponorilo do najhlbšej tmy a ja sa pokúšam nájť tú správnu cestu, ktorá by ma z toho všetkého vyviedla von, ale všetko je dávno preč ...
A zrazu sa topím v oceáne sĺz. Nemá koniec ani začiatok. Som bezradná a stratená. Hľadám ten ostrovček nádeje, ktorý by ma zachránil, ale nič nevidím. Snažím sa pochopiť, ako som sa mohla dostať do tejto situácie, ale odpoveď je neznáma ...
A tak raz padám ako klbko ničotného nič, prepadám sa chladnou tmou a niekedy sa topím bez nádeje záchrany ...
Skončí sa to niekedy, ale je príliš neskoro, aby som sa zachránila a vystúpila na breh ...
Je príliš neskoro ...
Je príliš neskoro ...
Je príliš neskoro ...
