streda, augusta 06, 2008

The Grave

Som rýchly vietor čo nemá smer
vždy si mi vravel že si ma chcel
nepoznám odpoveď ani len otázku
život už vidím na tmavom obrázku

Niekedy oči často i plačú
duša i srdce zo smútku skáču
z vysokej veže tisíce metrov
letíme dolu spolu i s vetrom

Vietor mi šepká záhadné slová
nadol ma ťahá, stále ma volá
som ako spadnutý podťatý anjel
že takto dopadnem dávno mi vravel

Možno ten vietor zobudí oči
snívajú sen, ktorý sa skončí
dopadnem rovno na tvrdú zem
dopadnem zle, ja to už viem

Oči sa zobudia srdce už nie
duša už zostala v tajomnej tme
nevidím svetlo nevidím seba
milujem život milujem teba

Neskoro prišiel život do žíl
koniec už prišiel záver sa vpil
do môjho srca do mojej duše
na hrob mi dajte kovové mušle