Someone playes a dirty trick ...

Dnes ráno, cestou do práce som si pomaly začala uvedomovať to, čo som doposiaľ odmietala pochopiť. Dnes ráno som sa snažila vyviaznuť z potápajúcej sa lodi môjho života a volajúc o pomoc som nepočula žiadne záchranné slovo, ktoré by ma vytiahlo nad hladinu. A tak som sa postupne ponárala do hlbín môjho nekonečného utrpenia ... Vnímala som tú chladivú vodu, ktorá sa dostávala pomaly pod moju kožu. Ten chlad bol neznesiteľný a odporný, akoby sa ma dotýkala nekonečná smrť ...

Beautiful day ...

Dnes sa mi potvrdili slová tak pravdivé ... Nad pekným, čo sa ti stalo nikdy neplač, ale radšej sa smej, že sa ti to vôbec stalo ... Jednoduché, ale pravdivé.

Pekné spomienky dokážu človeka dostať do ďalších dimenzií, z ktorých dokáže žiť ďalšie sivé dni bežného života a tak sa teším z každého krásneho okamžiku, ktorý ma stretne.

Niektoré veci sú tak úžasné, že sa mi niekedy zdá, že je to len obyčajný sen, ktorý sa raz skončí. Všetko sa raz začne a samozrejme aj skončí, preto sa snažím všetko si užívať plnými dúškami, vnímať každú chvíľu, aby moje krásne spomienky ešte dlho nevypršali a ostali v mojej hlave.

A tak každý sivý deň sa niekedy môže zdať ako niečo výnimočné a krásne :))

Enjoy your life ...

Tak ako všetko na svete, tak i ľudská radosť môže priniesť svetlo do života každého z nás. Tešiť sa z maličkostí, to je dar pre každého z nás. Práve tie maličkosti prinesú svetlo, prinesú šťastie a radosť žiť. Jednoducho povedané, i veľké veci, ktoré nás tešia a máme z nich radosť môžu byť zatienené maličkosťami života...

Cítim to úplne všade ...

I keď počasie je také, že by človek radšej zostal doma sedieť, zabalil sa do periny a prespal by celý deň, mne sa zdá, že deň je krásny. Ten pocit cítim úplne všade ... nádherny pocit vrúcnosti a porozumenia ovládol moju dušu. Verím v ľudskú poctivosť, verím, že človek je vo svojej poctate dobrý. Ľudská poctivosť je zvláštna, ale predsa skutočná, má mnoho podôb, ale vždy je rovnaká. Neskutočný pocit ľudskej márnivosti ...

In my life ...

Zdá sa, že dnešný deň sa môže skončiť celkom dobre. Premýšľam, čo všetko sa mohlo stať a čo sa nestalo. Je to dôležité? Všetko čo som zažila, všetko čo som spoznala, všetko čo som skúsila je len omrvinkou v mori ľudskej hlúposti. Čakám na vzkriesenie, ale nič sa nedeje ...

Všetko je dobré ...

Tak i dnešný deň sa zdá byť pohodový, taký ako každý iný, ale predsa niečím zvláštny. Akosi to všetko cítiť v ovzduší a pokračuje to plynule ďalej a ďalej. Dobrý pocit sa vmiešal do bežného dňa a tak premýšľam, či ma to všetko do večera opustí alebo zostane so mnou.

Tak ako oheň páli moje vnútro, tak voda hasí moju vášeň. Je to úplne obyčajný deň, preto kráčam ďalej a ďalej. Nezastavím sa ani na chvíľku, chcem ísť ďalej. Zvláštny deň, pálivý oheň a to všetko v jedno krásne odpoludnie ...

Slová ako z cudzích úst ...

Počúvať slová, ktoré znejú ako mimoplanetárne vysielanie je ako veľké smetisko v hlave, kde sa nič nedá rozpoznať, len akési divné slová, ktoré nedávajú zmysel. A tak premýšľam, či som zas na tom správnom mieste ...
Akési divné tušenie zviera môj žalúdok, nemôžem sa nadýchnuť, nemôžem premýšľať, akoby sa blížil koniec ... a tak chytám tie posledné nitky záchrany, aby ma udržali nad hladinou. Premýšľam, či sa neutopím, či vydržím plavecký maratón so životom ...

Také divné cítenie ...

Dnes sa mi zdá, že človek dokáže všetko. Počnúc nezmyselnými vyjadreniami politikov v médiách, cez celebrity dnešných dní až po obyčajných ľudí, ktorí častokrát dokážu i to najmenšie doviesť do veľkých činov.

Divná nálada plynie dnešným dňom, ale predsa nedokážem rozlíšiť pravdivosť a lož. A tak sa veľmi čudujem svojej najivnosti v tomto svete...

Každý deň nemusí byť obyčajný ...

Niekedy sa mi zdá, že noc je neskutočne dlhá ... nepomáha ani "rátanie ovečiek", ani nič podobné. Jednoducho ležím a nedarí sa mi zaspať. Zas jedna bezsenná noc, ktorá je neskutočne dlhá a ja nepoznám čo bude ďalej ... Ráno, keď sa mi podarí aspoň na chvíľu zaspať, ako šíp do vlastného mozgu ma zobudí hudba z rádia a ja si poviem, že zas začína jeden ďalší z dní. Chvíľu porozmýšľam, čo ma asi tak čaká v dnešný deň, ale viac sa nesnažím. Rovnými nohami vstúpim rovno do reality. Už viac nepremýšľam, už viac ma netrápia bláznivé myšlienky plné nočných blbostí. Je to obyčajný deň, ktorý sa začal úplne obyčajne a možno aj skončí obyčajne, alebo gýčovite? Fakt neviem a tak dnes sa nechám prekvapiť, čo mi môj život nadelí ... a možnože, keď si budem líhať do postele, nebude sa mi zdať až tak obyčajný ...

práve dnes ... (2)

Deň beží tak neskutočne rýchlo a ja sa nestačím ani len zastaviť ... je to divné, ale niekedy sa zdajú byť udalosti tak diametrálne odlišné, že nedokážem rozpoznať, čo je pravda a čo lož. Je to ťažké - ale asi v živote to tak má byť. Človeka vždy niečo prekvapí a keby to tak nebolo, život by sa zdal až príliš nudný ...

práve dnes ...

Práve dnes je tak upršaný deň, že nedokážem premýšľať ... všetko je tak divné ... správy ma kŕmia len a len nešťastiami, stretnem sa s kamoškou a rozpráva len a len o svojich problémoch - akoby tento svet nemal šťastie. Akoby tento svet bol len a len o ľudských nešťastiach o ekologických katastrofách, o hladovaní, zabíjaní, umieraní ... je to vôbec možné? že tento svet nedokáže premýšľať o pozitívnych veciach? Asi nie, a tak i ja sa dostávam do spletitých uličiek vlastných myšlienok a negatívny vplyv sveta ma postupne ovláda ...