Dnes ráno, cestou do práce som si pomaly začala uvedomovať to, čo som doposiaľ odmietala pochopiť. Dnes ráno som sa snažila vyviaznuť z potápajúcej sa lodi môjho života a volajúc o pomoc som nepočula žiadne záchranné slovo, ktoré by ma vytiahlo nad hladinu. A tak som sa postupne ponárala do hlbín môjho nekonečného utrpenia ... Vnímala som tú chladivú vodu, ktorá sa dostávala pomaly pod moju kožu. Ten chlad bol neznesiteľný a odporný, akoby sa ma dotýkala nekonečná smrť ...
