Snáď nič nového, ale ďalšie ráno, do ktorého som sa zobudila a nechcela ísť ďalej. Chcela som zo všetkým skončiť. Nechať všetko tak, odísť a viac sa nevrátiť. Akési neviditeľné povrazy ma držia na hladine môjho smútku a depresií. Chcem konečne skončiť a nechať to tak, akoby sa nič nestalo a začať niečo nové ...
Moju izbu zaliali slnečné lúče a ja som vedela, že ráno je tu zas neúprosne rýchlo a ja musím ísť ďalej i so všetkým, čo ma doteraz stretlo - a že to nie je nič rúžové vedia snáď len moje myšlienky, ktoré sa derú von a nečakane zalievajú moje okolie. Snažím sa z toho všetkého dostať - nedarí sa. Snáď to raz všetko pochopím, PREČO práve ja??
