A strange feeling ...

Dni bežia tak strašne rýchlo. Nedokážem si ani len predstaviť, že raz niekedy, možno budem bilancovať svoj vlastný život a obzriem sa za tým, čo som prežila, čo som cítila a možno sa budem na mnohé veci dívať úplne inak. To však je ešte ďaleko, ale práve tá rýchlosť plynúcich dní ma necháva na pochybách, či stihnem všetko to, čo som si predsavzala ...

Teraz je práve akési divné obdobie - je jeseň - akoby sa niečo končilo ... a tak premýšľam, či všetko je správne tak, ako to je ...

A nightmare of this day ...

Končí sa deň, ktorý patrí právom do tých pravých bláznivých dní, ktoré nemajú konca kraja. Síce plný zážitkov, ale tých najhorších a vtedy by človek najradšej zavrel oči a odišiel niekde veľmi veľmi ďaleko. Nie vždy sa to dá a keď sa už začne raz niečo kaziť, tak sa pokazí aj to najjednoduchšie čo existuje. Čo i len kratučká chvíľa oddychu a voľna pôsobí ako najväčší balzam na chvíle, ktoré by človek najradšej nemal a neprežíval. A práce tieto chvíle sa nahromadia do dňa, ktorý potom vyzerá ako nočná mora jedného dňa ...

Today's regret ...

Dnešné dni, typické pre chladivú a sychravú jeseň sa pomaly vnárajú do ľudského tela a zaplavujú každučký kúsok. Sú ako chytľavá choroba, ktorá zaplavý všetko, čo sa len dá.

Dnešná ľútosť je nad všetkým, čo som zažila, čo som videla a nebolo to také, ako malo byť ...

Myslím, že je to všetko iné, počúvam, vnímam a predsa som stále prázdna, bez myšlienok a možnože dnešná ľútosť je i nad touto prázdnotou ...

A možnože iba snívam ten nesprávny sen a dnešná ľútosť je práve nad nepravým snom dnešnej noci ...

Snáď raz odhodím dnešnú ľútosť nad celým svetom a pojdem ďalej ...

The beautiful autumn

Je tu v plnom prúde nádherná slnečná jeseň, ktorú si vychutnávam plnými dúškami, všetkým, čo sa len dá. Nádherné farby jesene pokryli celú prírodu, akoby to bola majsterka výtvarného umenia. Zaslúži si najvyššie ocenenie za svoju nádhernú prácu. Nevyčísliteľné je tak nádherné.

Rána sú zahalené do mliečnej hmly a ja sa ňou predieram každým dňom ako anonymita tohto sveta. Hladí ma po celom tele a šepké nežné slová, ktoré sa predierajú do mojej hlavy. Nespoznaná idem stále ďalej a ďalej. Nevidím koniec, nevidím cestu, ale viem, že nezablúdim, lebo nežnosť hmly ma zavedie do toho správneho cieľa a ja prídem tam, kam som chcela ...

Keď zmyzne a ja už nebudem mať ráno spoločníčku na ceste, zostanem odhalená a moja cesta bude pre mňa veľkým bludiskom, z ktorého nebude úniku a ja stratím cieľ ...

Pleasure or sadness in my mind ...

Premýšľam, či sa dokážem odpútať od rozdvojených myšlienok, ktoré zaplavili moju hlavu a nedokážem ich dostať von. Je to divné, keď cítim tú rozdvojenosť v mojom srdci, keď poznám nekonečnosť trápenia a neviem sa z toho bludného kruhu dostať von.
Moje myšlienky patria nekonečnu, ktoré ma dostalo do svojich chápadiel a ja stále idem ďalej a ďalej cez nekonečnú krajinu zázrakov, po nekonečnej diaľnici, kde nikto nikoho nevidí, hoci sa míňajú. V chápadlách nekonečna sa cítim bezpečne. Vedie ma svojou cestou a ja premýšľam, či niekedy sa z nich dostanem a či vôbec sa z nich chcem dostať...
Premýšľam nad tým a neviem sa z toho všetkého vymotať. Je to ako jedna schiza, ktorá nedokáže pochopiť rozdiel medzi šťastím a smútkom v mojej hlave.