Premýšľam, či sa dokážem odpútať od rozdvojených myšlienok, ktoré zaplavili moju hlavu a nedokážem ich dostať von. Je to divné, keď cítim tú rozdvojenosť v mojom srdci, keď poznám nekonečnosť trápenia a neviem sa z toho bludného kruhu dostať von.
Moje myšlienky patria nekonečnu, ktoré ma dostalo do svojich chápadiel a ja stále idem ďalej a ďalej cez nekonečnú krajinu zázrakov, po nekonečnej diaľnici, kde nikto nikoho nevidí, hoci sa míňajú. V chápadlách nekonečna sa cítim bezpečne. Vedie ma svojou cestou a ja premýšľam, či niekedy sa z nich dostanem a či vôbec sa z nich chcem dostať...
Premýšľam nad tým a neviem sa z toho všetkého vymotať. Je to ako jedna schiza, ktorá nedokáže pochopiť rozdiel medzi šťastím a smútkom v mojej hlave.