Keď sa mi svet zdá byť príliš nespravodlivý, stačí mi spomenúť si na to malinké šťastie, ktoré postretne každého z nás v inej podobe a pre každého je niečím iným.
Keď sa mi zdá, že svet sa mi rúca pod nohami, pozriem sa na oblohu a vidím to nekonečno, ktoré ma obklopuje a nemyslím na tie všetky prízemné veci, ktoré ma otravujú deň čo deň.
Keď sa mi však svet rúca i na hlavu, tak sa snažím získať pevný bod na zemi, aby ma nestiahla panika v nekonečnosti ... odtiaľ už niet návratu ...