Sometimes ...

Niekedy sa ponáram do budúcnosti môjho života a vidím už len dejiny toho všetkého, akoby sa všetko stratilo v mútnych vodách tohto sveta. Nečakám zázrak, iba krajšiu realitu zajtrajška. Je to veľa? Snáď sa mi podarí zdolať tú neprekonateľnú horu mojich myšlienok, ktoré sa nevedia dohodnúť, či ísť vpred alebo dozadu, či nechať všetko tak alebo nájsť niečo nové ... je to ako kolotoč niekoľkých rokov, ktorý sa nedokáže zastaviť, ako keby jeho majiteľ odišiel a zabudol ho vypnúť a ja sa stále točím v bludnom kruhu, z ktorého nie je úniku.
Niečo ťažké, niečo ľahké, niečo sa splní a niečo zas nie ... tak prečo lamentovať, radšej ísť ďalej a možno sa všetko raz zmení a bude všetko fajn ... možno ... možno ... možno ... všetko je to iba možno ... celý môj život je iba veľké možno-raz-niekdy ...