Svet sa mi definitívne odvrátil chrbtom a ostala som zas úplne sama. Len na pár hodín mi dokáže ukázať, aký može byť svet otočený tvárou ku mne. Len pár dní ma dokáže udržať nad hladinou a zas na dlhé mesiace spadnem a topím sa v nekonečných vlnách oceánu. Doplávam vôbec niekedy na breh, aby som si mohla aspoň na chvíľočku oddýchnuť, nájdem zem pod nohami, aby som cítila istotu? Je to ako nekonečný zlý sen, z ktorého sa asi už nikdy viac v živote neprebudím ...
Nič už nezostalo, ani túžby, ani myšlienky, ani želania, ani láska, ani priateľstvo. Svet sa definitívne zbláznil a nechal ma úplne prázdnu ... Zanechal ďalšiu stopu, jazvu, ktorá sa tak ľahko nezahojí a zanechá navždy šrám ... Už nevidím ani necítim ... neviem kam pôjdem, ktorým smerom sa vybrať, všetko je definitívne preč ...
Som ako v labyrinte snov ...