piatok, októbra 27, 2006
Surprising morning ...
Každé ráno vstávam do práve sa prebúdzajúceho dňa a premýšľam, čo mi dnes deň prinesie, čo ma čaká, čím ma prekvapí ... nikdy nepoznám dopredu odpoveď, ale to nepoznané ma vždy láka ... ženie ma ísť do nepoznaného a neznámeho ...
streda, októbra 25, 2006
Decision ...
Rozhodnutie, ktoré bolí, ale zároveň teší ... nekonečné myšlienky stále dookola toho istého unavujú a sú vyčerpávajúce pre celé telo a dušu ... nepoznané hranice, nepoznané možnosti - to všetko dáva životu iné dimenzie videnia ... tak rozhodnutie padlo a ide sa ďalej ...
pondelok, októbra 23, 2006
Dream & Desire
Je niekedy veľmi ťažké pochopiť všetko to, čo sa okolo nás deje ... hľadáme zmysel svojho života a mnohí z nás ho nenájdu za celý život ... túžime a snívame ... a naše túžby a sny zamieňame za lacné nahrážky niečoho, čo sú len slabučkým odvarom toho, čo sa nám motá v hlave, v snoch a v túžbach ... je možné zameniť svoje sny, túžby a predstavy za niečo, čo spĺňa len malilinkú časť toho všetkého?
piatok, októbra 20, 2006
Doubt ...
Zvláštna zhoda okolností života ... podstatné alebo nepodstatné? ... zavádzajúce aleno realita? ... bolestivé alebo veselé? ... život alebo smrť?
piatok, októbra 13, 2006
Play ...
Život sa niekedy so mnou tak zahráva, že premýšľam, či to všetko je len hra alebo skutočnosť ... jediný záver mi vychádza, že celý život je veľká hra, ktorú hrá niekto iný a ten niekto to všetko riadi ... ja som len obyčajnou figúrkou v tejto hre a niekto iný ťahá ...
utorok, októbra 10, 2006
The life ...
Ahoj Život,
stretla som ťa a neviem teraz čo ti mám skôr povedať...
Mám začať tým, že si ma už dávno opustil a nechal samú alebo to, že si sa pokúsil ma znovu priviesť k životu?
Pamätám si, že si ma nechal v štichu a zostala som úplne sama, bez teba Život, úplne sama ... Tak čo skôr? Výčitky alebo chvála? Najskôr si ma opustil a ja som nedokázala pochopiť, prečo si ma opustil a prečo si ma nechal na pospas celému osudu. Je to veľmi ťažké na pochopenie, pretože čas je neúprosný a rýchly a neviem, či niekedy spoznám tú krutú pravdu ... a možno ju ani nechcem poznať, možno by bolo lepšie, keby som to všetko nechala úplne tak ...
A teraz sa pokúšaš ma priviesť k životu, ale mám pocit, že je už príliš neskoro. Príliš neskoro na to, aby som pochopila celú situáciu, aby so ťa Život pochopila taký aký si, prečo ma ničíš a prečo si ma vlastne dávno opustil ...
stretla som ťa a neviem teraz čo ti mám skôr povedať...
Mám začať tým, že si ma už dávno opustil a nechal samú alebo to, že si sa pokúsil ma znovu priviesť k životu?
Pamätám si, že si ma nechal v štichu a zostala som úplne sama, bez teba Život, úplne sama ... Tak čo skôr? Výčitky alebo chvála? Najskôr si ma opustil a ja som nedokázala pochopiť, prečo si ma opustil a prečo si ma nechal na pospas celému osudu. Je to veľmi ťažké na pochopenie, pretože čas je neúprosný a rýchly a neviem, či niekedy spoznám tú krutú pravdu ... a možno ju ani nechcem poznať, možno by bolo lepšie, keby som to všetko nechala úplne tak ...
A teraz sa pokúšaš ma priviesť k životu, ale mám pocit, že je už príliš neskoro. Príliš neskoro na to, aby som pochopila celú situáciu, aby so ťa Život pochopila taký aký si, prečo ma ničíš a prečo si ma vlastne dávno opustil ...
streda, októbra 04, 2006
The Big Empty Hole ...
Všetko sa zlomilo a zostala len jedna veľká prázdna diera. Prázdne slová, slová bez významu zasiahli moje myšlienky. Bez významu a bez pátosu, úplne prázdne ... Bez poznania pravdy, bez hlbšieho významu, zostala len veľká prázdna diera ...
The resignation ...
Prídeš ako veľká vlna a zanecháš len spúšť. Je to viac ako zmätok v mojom srdci, zmätok v mojej hlave. Prúd nekonečných myšlienok padajúcich strmhlav do mojej hlavy.
Už nevládzem prijímať všetky tie slová, už nedokážem triezvo uvažovať, už nedokážem premýšľať, už nedokážem ísť ďalej ...
A to všetko len vďaka tebe, čo si zanechal spúšť v mojom srdci, spúšť v mojej hlave. Nečakané myšlienky sú ako ostrý šíp na hrote s tvojím jedom. Zasiahol ma a ja už nedokážem ísť ďalej ...
Už nevládzem prijímať všetky tie slová, už nedokážem triezvo uvažovať, už nedokážem premýšľať, už nedokážem ísť ďalej ...
A to všetko len vďaka tebe, čo si zanechal spúšť v mojom srdci, spúšť v mojej hlave. Nečakané myšlienky sú ako ostrý šíp na hrote s tvojím jedom. Zasiahol ma a ja už nedokážem ísť ďalej ...
The poison ...
Bolí to viac ako som čakala. Tá nekonečná pálivá bolesť v srdci preniká ako neskutočný bleskový jed, čo nepozná hranice a napáda celé telo, napáda všetky myšlienky ... Som plná jedu, ktorý otrávil moje vnútro ...
Cítim, že sa niečo zlomilo a už nikdy nič nebude také ako bývalo ...
Cítim, že sa niečo zlomilo a už nikdy nič nebude také ako bývalo ...
utorok, októbra 03, 2006
Broken ...
Zlomení ...
Nekonečný zástup zlomených ľudí prázdnym životom pochoduje na kopec týčiaci sa do nebies. Nepoznajú cieľ, ale viera je silnejšia. Veria, že príde vykúpenie v podobe lepšieho "života" - bez sĺz a utrpenia, bez samoty a prázdnoty. Veria, že pocítia lásku, ktorá sa bude rozprestierať všade okolo ...
Túžiaci po niečom lepšom opúšťajú svoje životy a s nádejou sa vrhajú do ďalších dimenzií.
Kde je pravda? Kde sú tí, čo veria v lepší začiatok, kde sú tí, ktorí dávajú falošnú nádej, kde sú všetci, čo veria, že prežívajú utrpenie a raz bude oveľa lepšie ... Kde je pravda? ...
Nekonečný zástup zlomených ľudí prázdnym životom pochoduje na kopec týčiaci sa do nebies. Nepoznajú cieľ, ale viera je silnejšia. Veria, že príde vykúpenie v podobe lepšieho "života" - bez sĺz a utrpenia, bez samoty a prázdnoty. Veria, že pocítia lásku, ktorá sa bude rozprestierať všade okolo ...
Túžiaci po niečom lepšom opúšťajú svoje životy a s nádejou sa vrhajú do ďalších dimenzií.
Kde je pravda? Kde sú tí, čo veria v lepší začiatok, kde sú tí, ktorí dávajú falošnú nádej, kde sú všetci, čo veria, že prežívajú utrpenie a raz bude oveľa lepšie ... Kde je pravda? ...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)