The life ...

Ahoj Život,

stretla som ťa a neviem teraz čo ti mám skôr povedať...

Mám začať tým, že si ma už dávno opustil a nechal samú alebo to, že si sa pokúsil ma znovu priviesť k životu?

Pamätám si, že si ma nechal v štichu a zostala som úplne sama, bez teba Život, úplne sama ... Tak čo skôr? Výčitky alebo chvála? Najskôr si ma opustil a ja som nedokázala pochopiť, prečo si ma opustil a prečo si ma nechal na pospas celému osudu. Je to veľmi ťažké na pochopenie, pretože čas je neúprosný a rýchly a neviem, či niekedy spoznám tú krutú pravdu ... a možno ju ani nechcem poznať, možno by bolo lepšie, keby som to všetko nechala úplne tak ...

A teraz sa pokúšaš ma priviesť k životu, ale mám pocit, že je už príliš neskoro. Príliš neskoro na to, aby som pochopila celú situáciu, aby so ťa Život pochopila taký aký si, prečo ma ničíš a prečo si ma vlastne dávno opustil ...