pondelok, novembra 20, 2006

The Expectation ...

Zahalila ma čierna tma, položila svoje ruky na moje telo ... nehybná a bez slov som ostala vo svojom živote. Paralyzovaná vlastným životom sa zmietam tam, kde by som už dávno nemala byť. Polnoc preniká do môjho vnútra a núti ma premýšľať o vlastnom živote, ktorý nepozná zľutovanie a stále ma necháva v trápení vlastnej bezmocnosti a úbohosti ... je tu vôbec šanca prekročiť svoj vlastný tieň a stratiť to, čo ostatní už dávno stratili, dosiahnuť to, čo ostatní už dávno dosiahli? Je tu vôbec šanca začať žiť život, ktorý som si vysnívala a ktorý som vždy chcela?
Uzatvára sa kapitola a nastupuje nová. Druhá polovica sa postupne otvára. Čo ma čaká? Čo ma stretne? Pochopím vôbec niekedy to, čo sa odomňa očakáva v tomto živote?

Evening ...

Obklopuje ma nekonečný priestor, ktorý nedokážem ovládať. Cítim sa stratená, úplne bezmocná, tak mi povedz, ako dokážem prekonať túto nekonečnosť strachu ... kto som, aby som pochopila svoju vlastnú existenciu, svoj vlastný život, ktorého zmysel nepoznám. Nepoznám ani dôvod, prečo ísť ďalej, pretože samota nekonečného priestoru, ktorá ma úplne dostala a nečakane ovládla, prekonala všetky moje očakávania a tak nepoznám dôvod, nevidím jedinú príčinu prečo ísť ďalej. Som už unavená zo života, nevládzem ísť rovnakým tempom, rovnakým štýlom, rovnakou cestou s rovnakými ľuďmi ... je to všetko ako nekonečný priestor ... oslobodenie sa od všetkých by bolo mojim vykúpením, mojim oslobodením ... tak prečo nedokážem prekonať ten večný strach zo zmeny, ktorú tak túžobne chcem, ale nedokážem ju zrealizovať.

Nočné mory môjho života ovládli moju chorú dušu. Premýšľam, či sa to všetko dá liečiť, či existuje liek, na ubolenú prázdnu dušu láskou, na ubolenú plnú dušu bolesti a zúfalstva. Som už unavená, stratená, nevidím cestu von, neverím, že mi niekto bude vedieť pomôcť, dá mi nádej, a ja pôjdem ďalej ... sama už nevládzem, nedokážem a pomoc stále neprichádza ... a tak som unavená vlastným životom ... myslím, že sa to všetko ukončí vlastným vykúpením ...

Jednoduchá cesta vlastného vykúpenia, jednoduchá cesta vlastnej očisty ubolenej duše – to jediné ma zachráni a ja budem môcť ísť ďalej, získam novú silu, silu lásky, porozumenia a pochopenia ... ale nikto nikdy nevidel moju bolesť, moje nočné mory, moje zúfalstvo ... a tak sa teba Život pýtam, či to všetko má zmysel, aby moja duša a moje telo trpelo pre imaginárnu existenciu uprostred ničoho a nikoho ...

Nepoznám odpovede na moje otázky, ale možno raz pochopím zmysel tohto všetkého ...

Snáď len maličký dotyk lásky, možno len malý dotyk porozumenia a pochopenia, možno len malý zázrak mi pomôže ... nočné mory prichádzajú a ja sa stále prebúdzam nepochopená, nepoznaná a príliš sama a opustená ...

Tá samota ma zabíja ... priveľa ľudí, ktorí neustále prebúdzajú vo mne falošnú nádej budúcej existencie ma privádza do stavu úplného šialenstva samoty ... sama uprostred davu ľudí prebúdza moju zvedavosť, či skutočne existujem taká aká som ....

štvrtok, novembra 16, 2006

Light ...

Otvorilo sa predomnou svetlo - maličké svetielko, ktoré oživilo daždivé jesenné dni ... a preto sa oplatí žiť tento divný život, ktorého zmysel som ešte stále nepochopila ... aj ten najmenší zázrak stojí za to, aby som tu bola a prežila ho. Aj tá najmenšia radosť stojí za to všetko, aby som pochopila, že neoplatí sa odísť bez rozlúčky od všetkých a všetkého ...
Malé žiariace svetlo v diaľke ... príčina pre každého z nás zostať tu a ísť ďalej ...

Past & Present ...

Nekonečný deň ma priľahol ako ťažká perina z minulosti. Je možné sa dostať z toho všetkého a nedotknúť sa prítomnosti? Je možné zahodiť minulosť, urobiť deliacu čiaru a zabudnúť na všetko a žiť ďalej akoby sa nikdy nič nestalo? Je možné žiť v prítomnosti bez minulosti?

streda, novembra 15, 2006

The Dark Night ...

Tmavá noc - padám. Dlhý pád, ktorý nepozná svoj koniec ma privádza do súboja s vetrom, ktorý naráža na moju tvár. Pád nikdy neskončí, napriek tomu všetkému čakám, že sa to raz skončí, ja otvorím oči a budem pevne stáť na zemi, budem v realite všedných dní, budem vedieť rozoznať sen od skutočnosti ... Sen alebo skutočnosť - dva nerozoznateľné pocity, ktoré splývajú do jednej veľkej bolesti ...