Evening ...

Obklopuje ma nekonečný priestor, ktorý nedokážem ovládať. Cítim sa stratená, úplne bezmocná, tak mi povedz, ako dokážem prekonať túto nekonečnosť strachu ... kto som, aby som pochopila svoju vlastnú existenciu, svoj vlastný život, ktorého zmysel nepoznám. Nepoznám ani dôvod, prečo ísť ďalej, pretože samota nekonečného priestoru, ktorá ma úplne dostala a nečakane ovládla, prekonala všetky moje očakávania a tak nepoznám dôvod, nevidím jedinú príčinu prečo ísť ďalej. Som už unavená zo života, nevládzem ísť rovnakým tempom, rovnakým štýlom, rovnakou cestou s rovnakými ľuďmi ... je to všetko ako nekonečný priestor ... oslobodenie sa od všetkých by bolo mojim vykúpením, mojim oslobodením ... tak prečo nedokážem prekonať ten večný strach zo zmeny, ktorú tak túžobne chcem, ale nedokážem ju zrealizovať.

Nočné mory môjho života ovládli moju chorú dušu. Premýšľam, či sa to všetko dá liečiť, či existuje liek, na ubolenú prázdnu dušu láskou, na ubolenú plnú dušu bolesti a zúfalstva. Som už unavená, stratená, nevidím cestu von, neverím, že mi niekto bude vedieť pomôcť, dá mi nádej, a ja pôjdem ďalej ... sama už nevládzem, nedokážem a pomoc stále neprichádza ... a tak som unavená vlastným životom ... myslím, že sa to všetko ukončí vlastným vykúpením ...

Jednoduchá cesta vlastného vykúpenia, jednoduchá cesta vlastnej očisty ubolenej duše – to jediné ma zachráni a ja budem môcť ísť ďalej, získam novú silu, silu lásky, porozumenia a pochopenia ... ale nikto nikdy nevidel moju bolesť, moje nočné mory, moje zúfalstvo ... a tak sa teba Život pýtam, či to všetko má zmysel, aby moja duša a moje telo trpelo pre imaginárnu existenciu uprostred ničoho a nikoho ...

Nepoznám odpovede na moje otázky, ale možno raz pochopím zmysel tohto všetkého ...

Snáď len maličký dotyk lásky, možno len malý dotyk porozumenia a pochopenia, možno len malý zázrak mi pomôže ... nočné mory prichádzajú a ja sa stále prebúdzam nepochopená, nepoznaná a príliš sama a opustená ...

Tá samota ma zabíja ... priveľa ľudí, ktorí neustále prebúdzajú vo mne falošnú nádej budúcej existencie ma privádza do stavu úplného šialenstva samoty ... sama uprostred davu ľudí prebúdza moju zvedavosť, či skutočne existujem taká aká som ....