Tear ...

Si ako slza na vlnách oceánu
osud ťa nechal úplne samú
vnoríš sa do myšlienok chrámu
kde život ťa stvoril úplne nahú
pocítiš zmenu náhlu nečakanú
čo diabol zlákal dušu chorú
a listoval biblio svoju i tvoju
a našiel tam jedinú slzu
čo plávala na vlnách oceánu ...

The Angel ...

Zletel Anjel, spadol na zem
poznám teba, všetko už viem
Zovrel lásku, získal nehu
cítil zradu, stratil vieru ...

Anjel Lásky, zlomil krídlo
stratil cestu, cítil i zlo
ostal nahý, cítil rany
zostali sme navždy samy

Zomrel Anjel - posol lásky ...

The Ocean

Keď sa človek stráca v živote, je to ako ocitnúť sa uprostred oceánu úplne bezbranný ... človeku sa premietne celý život pred očami a premýšľa, čo chcel urobiť a neurobil, co mal urobiť a neurobil, ale už nemá na výber ... a potom sa stane zázrak, ktorý nečakal nikdy v živote a objaví sa čiasi záchranná ruka, ale zrazu človek stále premýšľa, či sa jej má chytiť alebo nie ... úplne nečakaný pocit ... na jednej strane nesmierna túžba sa zachrániť, na strane druhej nesmierna túžba ostať ... jednoducho si zvykol na hojdajúce vlny toho oceánu, v ktorom uviazol ...

Doubtfulness

Keď srdce zaplaví smútok a slzy priplavia obrovský žiaľ
Nepomôžu žiadne slová ...

Keď ovládne človeka chaos a nevie ktorým smerom sa vydať
Nepomôžu žiadne slová ...

Keď človek stojí nad priepasťou a rozmýšľa či skočiť alebo nie
Nepomôžu žiadne slová ...

Už žiadne slová ... už žiadne slová ...
už len krajšia realita ďalších dní mi pomôže sa dostať z tohto všetkého ...

Dreams

Snívam sny
Uprostred tmy
Farebné
Nádherné

Letí tmou
Tisíc snov
Nečakanou
Zradnou

Uprostred hry
V temnote tmy
Nenávidím
Milujem ...

The Angel of Love ...

Anjelovi lásky zlomili krídla
padá padá padá
dúfa, že ho zachytí čiasi ruka
Je to márny boj s nádejou
ani nádej, ani láska, ani slza
nezachráni zlomené krídlo anjela,
ktorý rozdával, ale nikdy nedostal
Ostal úplne sám, bez podpory a lásky
Obloha sa zatiahla, počuť nárek,
plač zlomeného dieťaťa,
ktoré verí, že niekto zachráni
zraneného anjela ...

Všetko raz skončí, čo sa kedysi začalo ...

(31.12.2006)

In the garden of the endless pain ...

Prechádzam sa po záhradách večnej bolesti, kde hľadám lásku pre ďalšie dni. Je to labyrint nekonečného života, bez poznania výstupnej brány. Stratená hľadám, čo som nikdy nenašla; nájdem, čo som vždy mala. A tak sa pýtam Teba život, či mi ukážeš cestu von, či mi dáš znamenie, že nájdem cestu von, či vôbec dôjdem do cieľa. Cieľ, ktorý vôbec nevidím, cieľ, ktorý nepoznám, cieľ, ktorý ma ničí a zničí do úplného vyčerpania. V záhradách nekonečnej bolesti som nenašla to, čo som hľadala a život ma zas raz opustil. Opustil moju dušu, opustil moje srdce, zostala som v záhrade bezhraničnej bolesti úplne sama a tak zas sama budem musieť nájsť bránu, čo ma dostane von zo záhrady nekonečnej bolesti. Nenašiel sa nikto, kto by mi pomohol, zostala som úplne sama ...

So alone in the garden of the endless pain ...

(31.12.2006)

Pohľad ma zradí
srdce ma zabije
úsmev ma hladí
ja stále žijem ...

Žijem pre tento svet
žijem pre iných ľudí
žijem pre jeden kvet
žijem pre lásku, čo zradí ...

Zradí moje srdce
zradí moju dušu
zradí môj svet
svet, čo nepozná krásu

A tak odchádzam ...

tam, kde nie je zrada
tam, kde nie je bolesť
tam, kde nie je láska
tam, kde si len ty ...

Ty, čo nepoznáš lásku
ty, čo nepoznáš city
ty, čo vidíš všetko
z druhej strany ...

Budem stále žiť
žiť pre večnú smrť
Príliš stará na život
Príliš mladá pre smrť ...

(31.12.2006)