Prechádzam sa po záhradách večnej bolesti, kde hľadám lásku pre ďalšie dni. Je to labyrint nekonečného života, bez poznania výstupnej brány. Stratená hľadám, čo som nikdy nenašla; nájdem, čo som vždy mala. A tak sa pýtam Teba život, či mi ukážeš cestu von, či mi dáš znamenie, že nájdem cestu von, či vôbec dôjdem do cieľa. Cieľ, ktorý vôbec nevidím, cieľ, ktorý nepoznám, cieľ, ktorý ma ničí a zničí do úplného vyčerpania. V záhradách nekonečnej bolesti som nenašla to, čo som hľadala a život ma zas raz opustil. Opustil moju dušu, opustil moje srdce, zostala som v záhrade bezhraničnej bolesti úplne sama a tak zas sama budem musieť nájsť bránu, čo ma dostane von zo záhrady nekonečnej bolesti. Nenašiel sa nikto, kto by mi pomohol, zostala som úplne sama ...
So alone in the garden of the endless pain ...
(31.12.2006)