Svet plný ľudí, svet plný "skutočných" priateľov, tak prečo sa človek cíti tak sám? Ťažko pochopiť nepochopiteľné, ťažko si predstierať predstavy a sny za skutočnosť. Je to len blud mojej mysle? Je to len fantázia mojich myšlienok alebo je to len skutočný svet neskutočných predstáv? Všetko, čo sa snažím pochopiť je absolútne nepochopiteľné a stráca sa to v realite všedných dní. ŽIVOT - môžeš mi ukradnúť realitu, môžeš mi ukradnúť skutočnočný život, ale nikdy mi neukradneš moje myšlienky a sny, nikdy mi neukradneš moje predstavy a túžby - tie zostanú navždy moje - ukryté hlboko v mojej duši! Nikdy nikto neprenikne k nim, ostanú len moje NAVŽDY a NAVEKY! Kedykoľvek som snívala, sny boli len moje, kedykoľvek som bola sama, bola som v mojich snoch ...
Hoci to strašne bolí, je tá bolesť len moja - v mojich snoch a v mojich predstavách, v mojich myšlienkach a v mojich túžbach - nič viac, nič menej ...