Leaving ...

Keď sa začne svet rúcať ako domček z kariet, je veľmi ťažké zachrániť čo i len základy a vždy sa musí začať odznova, postupne od základov, budovať zázemie, o ktoré sa človek môže kedykoľvek oprieť a vie, že sa mu nezrútia ... Je však jednoduché začínať vždy od začiatku, vždy stáť na štartovacej čiare bez myšlienok a bez akýchkoľvek podkladov? Je to ako nekonečná pieseň, ktorá nikdy nekončí, len sa dookola stále točí, stále dookola dookola jedno a to isté ... a keď už nevládzem, tak si vykopem vlastný hrob, ale nevidím smútiacich, iba ja, opustená, bez pomoci, úplne sama ... odídem ...