Nobody

Zavrel sa svet predomnou kozmickou rýchlosťou, ktorú som nečakala. Bol to ako blesk z jasného neba. Všetko sa zmenilo. Stojím na okraji a rozmýšľam, či sa mám spustiť dolu alebo ísť stále hore a hore. Premýšľam, či to už nestačí, či nie je lepšie zastaviť sa a poobzerať sa okolo, či nie je lepšie ostať práve tam, kde som. Chcem vôbec zmenu? Chcem, aby sa niečo zmenilo? Vpravo alebo vľavo? Hore alebo dole? Kde mam ísť mi nikto nepovie ... a práve ten nikto sa stále so mnou rozpráva. Práve ten nikto je vždy so mnou, vždy len ten nikto. To už fakt nie je na svete človek, čo by išiel so mnou? Vždy sa objaví len nikto, samí niktovia okolo mňa. A ten nikto ma vedie vždy tým nesprávnym smerom, pretože vždy to bol len nikto a teraz som tam, kde ma chcel mať, kde ma chcel dostať. A nikto stále zostáva ...